Buriny

II. Vlastnosti burinných spoločenstiev

Biologické a ekologické vlastnosti burinných spoločenstiev
Medzi najdôležitejšie vlastnosti burinných spoločenstiev patrí spôsob ich reprodukcie a šírenia. Podľa spôsobu rozmnožovania ich môžeme kategorizovať do nasledujúcich skupín: 

Jednoročné buriny rozmnožujú sa len pohlavne (generatívne) a preto musia počas vegetačného obdobia vytvoriť rozmnožovacie orgány, inak dôjde k zníženiu ich hustoty na ploche. Tieto buriny na poľnohospodárskej pôde prevažujú pretože hlavným zdrojom zaburinenia je pôdna zásoba semien v pôde. Jednoročné buriny vzchádzajú počas roka s rôznou periodicitou, vďaka čomu sa môžu uplatniť i v špecifických podmienkach. Z tohto hľadiska môžeme generatívne sa rozmnožujúce buriny rozdeliť do nasledujúcich skupín:

Jarné buriny efemérne (pr. veronika poľná)

Jarné buriny skoré (pr. ovos hluchý, drchnička roľná) sú neschopné prezimovania, vzchádzajú veľmi skoro na jar a zaburiňujú všetky jarné plodiny. Väčšia skupina jarných druhov vzchádza neskôr (jarné buriny neskoré) v priebehu mája a tu sa stretávame s burinami ako napríklad mrlík biely, láskavec ohnutý, ježatka kuria noha.

Ozimné buriny. Jedná sa o veľmi variabilnú skupinu, kedy rastliny sú schopné prezimovať, ale prezimovanie nie je podmienkou tvorby generatívnych orgánov, takže sa môžeme stretnúť s rastlinami, ktoré vzchádzajú a dozrievajú prakticky počas celého roka ako napr. hviezdica prostredná alebo peniažtek roľný.

Iné druhy vzchádzajú hlavne v jesennom alebo jarnom období ale životný cyklus dokončujú počas dozrievania plodiny. Sem môžeme zaradiť napr. lipkavec, fialku trojfarebnú. Skupina týchto burín škodí prevažne v oziminách.

Dvojročné buriny. V prvom vegetačnom roku vytvárajú listové ružice a kolovitý koreň, z ktorého v nasledujúcom roku regenerujú a vytvárajú kvetnú lodyhu a generatívne rozmnožovacie orgány. Do tejto skupiny patria napr. mrkva obyčajná, ale i rad druhov, ktoré podľa podmienok prostredia uskutočňujú jednoročný alebo dvojročný cyklus (napr. slez nebadaný a i.).

Trváce buriny. Majú schopnosť rozmnožovať sa pohlavne (generatívne ) ale aj nepohlavne (vegetatívne ).
Z tohto dôvodu sú v poraste nebezpečnejšie, pretože podľa okolností dokážu využívať obidva spôsoby rozmnožovania.
Vegetatívny spôsob rozmnožovania však spôsobuje nižšiu stanovištnú stabilitu v porovnaní s generatívnym spôsobom rozmnožovania, pretože ich semená nemávajú veľkú dlhovekosť a rastliny vzídené zo semena nemajú tak silnú konkurencieschopnosť ako rastliny vzídené regeneráciou z vegetatívnych rozmnožovacích orgánov.
Plytko zakoreňujúce trváce buriny majú rozmnožovacie orgány typu koreniacich lodýh (napr. iskerník plazivý, nátržník husí alebo plytko uložených podzemkov (rhizomov) ako napr. pýr plazivý.

Hlbšie zakoreňujúce trváce buriny najčastejší spôsob rozmnožovania je koreňovými výbežkami (napr. pupenec roľný) alebo tlstnúcimi krehkými podzemkami (podbeľ lekársky). Celý rad hlbšie koreniacich trvácich burín využíva koreňové podzemky len ako zásobné orgány  a do okolia sa šíria prevažne semenami napr. púpava lekárska, štiav tupolistý a pod.
Tieto burinné spoločenstvá nájdeme najčastejšie v trvalých kultúrach alebo v trávnikoch. Veľmi ťažko sa odstraňujú mechanickými metódami, pretože majú rozmnožovacie orgány uložené hlbšie, než je hĺbka obrábania pôdy.

Šírenie diaspór
Dôležitou vlastnosťou burinných spoločenstiev je tiež spôsob rozširovania rozmnožovacích orgánov (diaspór) ako z priestorového tak aj z časového hľadiska.

Priestorové šírenie
Najjednoduchším spôsobom rozširovania  diaspór je tzv. barochoria,  pri ktorej vypadávajú rozmnožovacie orgány vplyvom gravitácie  priamo pod materskú rastlinu a odtiaľ môžu byť ďalej šírené. Týmto spôsobom sa rozširujú najmä veľkosemenné druhy.
Niektoré rastliny vytvárajú vlastné mechanizmy, ktoré im umožňujú prenos semien v okolí. Na väčšie vzdialenosti sa môžu diaspóry šíriť prostredníctvom prírodných síl napr. vetra, vody a pod..
K rozširovaniu diaspór môžu prispieť aj živočíchy, ktoré ich prenášajú buď na povrchu tela alebo v zažívacom trakte.
V poslednej dobe je významným rozširovateľom diaspór človek, ktorý ich môže prenášať na veľmi veľké vzdialenosti, napr. letecky prostredníctvo osiva.
Veľmi častá je kombinácia viacerých mechanizmov transportu, napr. u netýkavky dochádza najskôr k vymršteniu semien do okolia a následne môže dôjsť k transportu napr. vodou alebo živočíchmi.

Šírenie z časového hľadiska
Z pohľadu prežitia druhu je významné šírenie z časového hľadiska, ktoré je zárukou, že po dozretí nevyklíčia všetky semená naraz, ale tieto klíčia etapovite počas roka resp. i v horizonte viacerých rokov. Tento fenomén umožňuje rastline prežiť podmienky nepriaznivé pre reprodukciu. Táto vlastnosť sa nazýva dormancia. Jedná sa o fyziologicky podmienené obdobie kľudu, kedy semená zostávajú neklíčivé. Dormancia  je vlastnosť typická pre buriny, kultúrne rastliny ju v priebehu domestifikácie stratili. Rozlišujeme dva typy dormancie – primárnu a sekundárnu.
Primárna dormancia  je súčasťou  dozrievania niektorých druhov, prevažne takých, ktoré nie sú schopné prezimovania. Po dozretí sú niekoľko týždňov v období pokoja, takže rastlina neklíči a jej vzídenie je posunuté až na jarné obdobie.
Sekundárna (indukovaná) dormancia  vzniká dôsledkom  nepriaznivých vplyvov prostredia na semeno napr. v dôsledku vodného stresu, alebo posunom do hlbších vrstiev pôdy, kde nie je prístup vzduchu. Môže byť prerušená zmenou svetelného, teplotného režimu. Rastliny môžu cyklicky prechádzať zo stavu medzi klíčivosťou  a neklíčivosťou, čo je hlavný zdroj cyklov klíčivosti a teda zárukou prežitia druhu na pozemku.