Buriny

III. Metódy regulácie zaburinenia

Metódy regulácie zaburinenia
Vo vzťahu k novým poznatkom sa mení pohľad na postavenie a význam burín v agrofytocenózach.
Poznanie, že existujú ekologické limity ochrany proti burinám viedlo k nutnosti prehodnotiť doterajšie prístupy regulácie burinných spoločenstiev. Je tolerovaný výskyt obmedzený na mieru ich škodlivosti pri súčasnom využití všetkých známych pozitívnych vlastností a najmä ekologických funkcií burín.
Preto aj pojmy, ktoré sa používali v minulosti v poslednom prešli vývojom.  Prakticky do polovice 20. storočia sa používali termíny „ničenie burín “ či dokonca „boj proti burinám“. V 70. - 80. rokoch minulého storočia v súvislosti so zavádzaním integrovanej ochrany sa vžil termín ochrana proti burinám.  Neskôr najmä vplyvom anglickej odbornej literatúry sa začal používať výraz regulácia zaburinenia, ktorý je adekvátny medzinárodne používanému pojmu - weed control.
Nechemické metódy používané pri regulácii burín môžeme podľa charakteru používaných prostriedkov rozdeliť do nasledujúcich skupín:

Nepriame metódy
Význam nepriamych (preventívnych) metód regulácie zaburinenia spočíva v cielenom udržovaní burinných spoločenstiev na požadovanej úrovni ako z hľadiska zloženia druhového tak aj z hľadiska populačnej hustoty, čo uľahčuje východzie podmienky pre uplatnenie rôznych metód ochrany.
Medzi hlavné prostriedky nepriamej ochrany proti burinám patrí striedanie plodín v osevných postupoch, obrábanie pôdy, čistenie osiva, manažment organických hnojív a pod..

Striedanie plodín
Správne zostavený osevný postup by mal prispievať k prirodzenému  samočisteniu pôdy, k znižovaniu množstva semien v pôde, ale nemožno počítať s tým, že by problémy zaburinenia zásadne vyriešil. Platí klasické pravidlo, že pravidelným striedaním plodín s rôznym charakterom (oziminy, jariny), zabránime jednostrannému zaburineniu. Veľmi významné je zaraďovanie letných i ozimných medziplodín, ktoré majú účinok obdobný strukovinám  - zabraňujú vzchádzaniu resp. vysemeňovaniu burín. Pozoruhodný účinok majú letné medziplodiny na redukciu výskytu pýru plazivého. Podmienkou účinnosti medziplodín na buriny je ich kvalitné založenie a dobrá pokryvnosť povrchu pôdy.

Obrábanie pôdy
Jednotlivé skupiny kultúrnych plodín vyžadujú rôznu hĺbku a spôsob obrábania pôdy. Každé burinné spoločenstvo má od vyklíčenia do zrenia svoj špecifický „životný rytmus“, ktorý môže byť obrábaním pôdy narušený a potom môže dôjsť k jeho ústupu. Ale aj nevhodné obrábanie pôdy môže  rozvoj burinných spoločenstiev podporiť. Väčšina semien burín vzchádza z hĺbky do 3 cm, ak semená burín zapravíme hlbšie nevzídu a môžu byť samočistiacou schopnosťou pôdy znehodnotené alebo vyklíčia neproduktívne, nedosiahnu povrch pôdy a teda nie sú schopné života. Časť semien burín pretrvá v pôde niekoľko rokov, dokonca až desaťročí do doby, kým nie sú vynesené opäť k povrchu pôdy do vhodných tepelných, svetelných a vlhkostných podmienok. V bezorbových systémoch je treba počítať s vyšším tlakom burín, pretože ich semená sa nachádzajú v povrchovej vrstve pôdy. Trváce buriny sa môžu okrem semien rozmnožovať vegetatívnymi  rozmnožovacími orgánmi sú regulované cieleným opakovaným porušovaním celistvosti koreňového systému až dôjde k celkovému oslabeniu rastliny.
V prípade plodín siatych na jar je výhodné, aby pred prípravou osivového lôžka došlo k bráneniu ornice, ktoré vyprovokuje vzchádzanie burín a tieto sú pri vlastnom siatí mechanicky  ničené.

Manažment organických hnojív
V maštaľnom hnoji, hnojovici i v kompostoch sa vyskytuje množstvo semien burín, ktoré pochádzajú zo zažívacieho traktu zvierat, prípadne z rastlinných zvyškov. Pre maximálnu možnú redukciu výskytu semien burín by mali byť všetky hnojivá  dlhodobo skladované a mali by prejsť procesom fermentácie, kedy väčšina semien stratí klíčivosť v dôsledku  zvýšenej teploty a mikrobiologických pochodov. Je tiež dôležitá starostlivosť o okolie kompostovísk a úložísk maštaľného hnoja a je účelné  komposty prikrývať  netkanou textíliou a prípadne tieto plochy ošetrovať mechanicky proti burinám.

Priame metódy ochrany
Sú založené na cielených zásahoch proti existujúcemu alebo očakávanému zaburineniu s cieľom nežiadúcu vegetáciu odstrániť alebo obmedziť jej škodlivosť na prijateľnú úroveň. Z hľadiska pestovateľa patrí medzi najdôležitejšie kritériá výberu spôsobu ochrany účinnosť, časová a ekonomická efektívnosť zásahu.  

Mechanické metódy
Mechanické odburiňovacie zásahy vykonávané počas vegetácie (okopávanie, plečkovanie, bránenie) sú náročné na ľudskú prácu. Efektívnosť zásahu je silne obmedzovaná počasím, ktoré je pred zásahom (vlhkostný stav pôdy) a po ošetrení (možnosť regenerácie burín).

Mechanické metódy ochrany používané u nás v súčasnosti majú pomerne nízku účinnosť (50 – 60 %). Napr. v Holandsku sa účinnosť moderných strojov na ničenie burín približuje hranici 100 %.
 
Termické metódy
Termické metódy využívajú efekt prehriatia, kedy dochádza k nevratným zmenám až k úhynu rastlín.
Optimálny účinok náradia závisí na množstve a spôsobe prenosu energie, ktorá spôsobuje zvýšenie teploty. K poškodeniu pletív postačuje krátkodobé zvýšenie teploty na cca 450C. V súčasnej dobe sa overujú a používajú rôzne typy náradia využívajúce účinok plameňa vznikajúceho spaľovaním plynu, sálaním infračerveného žiarenia z keramickej dosky a pod. 

Biologické metódy
Biologické metódy regulácie zaburinenia sa v súčasnosti v praxi používajú celkom výnimočne. Príkladom môže byť využitie biologickej ochrany pr. mykoherbicid Collego, huba Colletotrichum gloeosporoides f.sp. aoschynomene.