Detail novinky

Chrobáky z čeľade bystruškovité sú učinné v regulácii burín.

Vedci z INRA (Institut National de Research Agronomque, Dijon, Fracúzsko) a BBSRC (Biotechnology and Biological Sciences Research Council) Veľká Británia vypracovali štúdiu, v ktorej dokázali že prítomnosť chrobákov z čeľade bystruškovité na poliach znižuje výskyt burín.

Zvýšená ochrana populácií týchto chrobákov umožňuje znížiť používanie herbicídov a tiež ochraňuje biodiverzitu. Výsledky štúdie boli publikované v augustovom čísle časopisu Journal of Applied Ecology.

Podľa systematického zatriedenia čeľaď bystruškovité patrí do radu chrobáky, podobne ako čeľade lienkovité alebo skarabeusovité. Mnohé druhy bystrušiek sa živia semenami burín. Buriny predstavujú kľúčový problém v poľnohospodárstve, pretože obmedzujú rast kultúrnych rastlín a znižujú úrody pestovaných plodín. Vedci konštatujú, že v obilninách, ktoré sa pestujú asi na polovici výmery ornej pôdy vo Veľkej Británii, bolo v roku 2008 aplikovaných 5 800 t herbicídov práve na redukciu burín.  Z rôznych dôvodov, najmä z dôvodu oneskoreného použitia herbicídov, sa mnohé burinné druhy stávajú rezistentnými voči herbicídom a ich regulácia je stále náročnejšia.

Skupina vedcov  z INRA a BBSRC študovala vo Veľkej Británii údaje z 257 polí zo štyroch modelových plodín (kukurica, repa, repka olejka ozimná a jarná). Predmetom výskumu bolo zistiť vzťah medzi množstvom semien burín nachádzajúcich sa v pôde a množstvom bystrušiek na poli. Analýzou výsledkov bolo dokázané, že najviac semien burín sa nachádza na povrchu poľa po vypadnutí z rastliny a práve v tomto období sa  tu zvyšuje aj početnosť bystrušiek. Tieto závery umožňujú tiež konštatovať, že bystrušky zneškodnia časť semien burín z povrchu pôdy, ktoré následne neobohatia tzv. banku semien burín v pôde. Semená burín uložených v pôde sú schopné klíčenia v neskoršom období. 

Táto prirodzená regulácia je službou ekosystému a môžeme ju považovať za účinný doplňujúci spôsob regulácie burín. Táto služba je o to efektívnejšia, čím je menšie množstvo použitých pesticídov a tiež ju podporuje spôsob obrábania pôdy. Totiž, orbou sa premiešava pôda, kde majú bystrušky zimný úkryt buď vo forme dospelých jedincov, alebo v larválnom štádiu, čo má vplyv na ich prezimovanie a neskorší znížený výskyt v danom území. Okrem iného aj osídlenie poloprírodných stanovíšť týmto hmyzom, zabezpečuje jeho rozšírenie v poľnohospodárskej krajine.

Posilnenie výskytu bystrušiek, ako predátorov semien burín, môže úspešne napomôcť regulácii burín a obmedziť použitie herbicídov, čo predstavuje reálny pozitívny dopad na biodiverzitu územia a životné prostredie.

Na území Slovenska je výskyt bystrušky medenej (Carabus cancellatus L.) redukovaný chemizáciou, pričom sa jedná sa o druh národného významu. Všetky bystrušky rodu Carabus sú na Slovensku chránené, a niektoré sú tak významné a ohrozené, že sa dostali na zoznam živočíchov európskej smernice.

(National scape regulation of the weed seedbank by carabid predators. Journal of Applied Ecology, 2011, 48, p. 888-898.)

Autorky príspevku: Ing. Marta Klimeková - Ing. Zuzana Lehocká, PhD., sasa(at)sasaslovakia.sk